Kontrolovaná migrácia, alebo obchod s utečencami i s voličmi

Autor: Michal Kodnár | 7.9.2019 o 17:04 | (upravené 7.9.2019 o 21:56) Karma článku: 1,52 | Prečítané:  535x

Všetky migračné krízy osobne považujem za definitívny a absolútny dôsledok migračnej politky štátov.

Téma migrácie je hneď vedľa témy dekriminilizácie drog a povolenia svadieb homosexuálov jedným z najväčších molochov agresívnych a neobjektívnych diskusii vôbec (aspoň v kruhoch, v ktorých sa pohybujem). Ak na jednej strane nesúhlasíte s európskym modelom migrácie, tak ste jednou komunitou verbálne zlynčovaný označením za vypatlaného konzervatívneho nácka. Ak ste na strane druhej zástancom voľného pohybu ľudí, ktorý im umožňujú otvorené hranice, tak ste zas ďalšou skupinou ľudí ponížený tým, že ste v ich očiach už navždy neoliberál a progresívny socialista.

Reálnosť tejto analógie mi musí uznať každý aspoň trochu kriticky mysliaci človek, ktorý by sám seba nerád označil za čistého progresívneho socialistu, alebo vypatlaného nácka.

Existuje teda vôbec v otázkach ohľadom migračnej politiky nejaký objektívny a kritický názor, ktorý by ľuďom umožnil logicky a zmysluplne argumentovať bez toho, aby sa z nich stali len ďalší zaslepení zástancovia politickej agendy, ktorá využíva všadeprítomnú „zaujatosť nevedomých“ vo svoj prospech? Na vyriešenie tejto problematiky musíme v prvom rade opäť uviesť veci na pravú mieru; skonštruovať nejakú objektívnu a spoločensky akceptovateľnú definíciu migrácie, historicky popátrať po jej pôvode, jej rozdelení na rôzne prúdy a modely a neskôr prejsť k jej spoločensko-ekonomickým dôsledkom.

V spoločnosti prevláda jednotná definícia migrácie, na základe ktorej pojem „migrácia“ označuje skupinový presun jedincov z jedného geografického miesta na druhé. Ako racionálne zmýšľajúci človek musím uznať, že takáto definícia je aplikovateľná iba na všetky živočíšne druhy, okrem človeka, lebo iba tie nepodliehajú populačnému deleniu na základe umelo vytvorených geografických celkov – štátov. Ak by sme túto definíciu aplikovali na ľudský druh, tak v tom prípade by mohol byť za migranta považovaný napr. človek, ktorý každý deň cestuje dopravným prostriedkom za prácou. Pojem „migrácia“ je teda úzko spätý so štátmi, ktorých hranice by mali na voľnom trhu v slobodnej spoločnsoti asi ešte menší význam, než hranice súčasných katastrálnych území.

V slobodnej spoločnosti, ktorá plne akceptuje princíp voľného trhu, by už bola takáto podoba definície migrácie neaplikovateľná, keďže štátne hranice by v nej boli jednoducho nedôležité. Existuje obrovské množstvo historických dôkazov o tom, že prirodzená (trhová) globálna migrácia nikdy neohrozila spoločnosť pôvodných obyvateľov geografických oblastí, zatiaľ čo migrácia kontrolovaná štátmi takmer vždy ekonomicky i kultúrne zlyhala.

Doposiaľ najväčšia migračná vlna v histórii sa uskutočnila medzi 17. a 20. storočím, kedy sa z Európy do Severnej a Južnej Ameriky presunulo až 65 miliónov ľudí. Za takouto masovou migráciou stála predovšetkým kolonizácia, ktorá bola vo všetkých prípadoch riadená a kontrolovaná štátom. Každopádne, kolonizácia mala neblahé účinky na pôvodné obyvateľstvo Ameriky a viedla k obrovskému plýtvaniu prírodnými zdrojmi. Doba však pokročila a v súčasnosti sa už môžeme stretnúť iba s následkami kolonizácie, alebo v niektorých prípadoch iba s jej zakrpatenými formami.

 

"Tá dobrá" a "tá zlá" migrácia

Americký ekonóm Milton Friedman vo svojej prednáške o ilegálnej migrácií popísal celkom zaujímavý spoločenský paradox – podľa prieskumov verejnej mienky si väčšina Američanov skutočne myslí, že prísun migrantov do krajiny v minulosti bol veľkým obohatením, vďaka ktorému sa nakopla celá ekonomika USA a celé hospodárske základy tohto štátu prakticky na migrantoch stoja. Na druhej strane sa väčšina americkej verejnosti zhodla na tom, že súčasná migrácia je pre USA skôr hrozba, ako prínos.

Mnohým uvažujúcim ľuďom sa môže takýto názor zdať ako predpotopný a nekonzistentný, ale pán Friedman taktiež prišiel na to, prečo je takáto analógia väčšiny Američanov zmysluplnejšia, než sa na prvý pohľad zdá.

Do roku 1914 sa totiž mohol občanom USA stať ktokoľvek, kto splnil jedinú podmienku – prišiel na Ellis Island a požiadal tam o azyl. Vtedajší migranti prichádzali do USA iba preto, aby sa v danej krajine mohli uživiť svojou prácou a nadobudnúť vyššiu životnú úroveň, než vo svojej domovine. Pre množstvo „pôvodných“ Američanov boli vlastne lacnou pracovnou silou, ktorá im uľahčovala každodenný život. Iná situácia však nastala po roku 1914, kedy už začali byť počty migrantov umelo regulované a prísť si do USA za naplnením svojho amerického sna už nebolo tak ľahké, ako kedysi.

V 21. storočí sa však odohral jeden omnoho významnejší historický moment, ktorý ovplyvnil postavenie migrantov nie len v USA, ale na celom svete a priviedol tak väčšinu domorodých obyvateľov k názoru, že migrácia môže byť skutočne spomínanou globálnou hrozbou. Týmto zvratom nebolo nič iné, než Dohovor o právnom postavení utečencov, ktorý bol prijatý v roku 1951 v Ženeve. Dohovor definuje pojem „utečenec“, formu právnej ochrany, tzv. „pomoc a sociálne práva“ pre utečencov, ktoré by im mali poskytnúť štáty, ktoré sú signatármi Dohovoru.

To znamená, že vo väčšine moderných štátov, ktoré majú rozsiahly sociálny program, má každý migrant postavenie nákladovej položky, ktorá je financovaná zo zdrojov domorodých obyvateľov. Dovolím si taktiež poznamenať, že migrant je podľa mňa taktiež veľmi výhodným subjektom politickej manipulácie pre mnohých európskych socialistických politikov. Aj keď je socializmus v modernej Európe pomerne populárny, tak pre politkov je aj tak omnoho výhodnejšie predať tento politický systém svojim voličom vďaka tomu, keď do celého delíria zahrnú chudobných obyvateľov Afriky, či Blízkeho Východu, ktorí podľa nich potrebujú nevyhnutnú ekonomickú podporu.

 

Záver

Keďže som veľkým zástancom idey fungujúcej slobodnej spoločnosti, tak som automaticky aj zástancom absolútneho otvorenia hraníc (či dokonca ich absolútneho zrušenia), ale tak isto rešpektujem aj súkromné hranice každého jednotlivca v podobe nedotknuteľnosti jeho majetku. Ten by nemal byť nikomu násilne odobratý nijakým politikom, alebo vymáhacím orgánom, v mene nijakého zákona, či Dohovoru.

Dovolím si taktiež tvrdiť, že migračné krízy považujem za definitívny a absolútny dôsledok migračnej politky štátov, ktoré pod svoju ochranu umelo lákajú na sociálne dávky aj tých utečencov, ktorí by v opačnom prípade buď neboli ochotní migrovať, alebo by ich spoločenská adaptácia v cudzej krajine prebehla omnoho lepším spôsobom.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Hrozí vojna medzi USA a Iránom?

Ropné zariadenie v Saudskej Arábii zbombardovali drony.


Už ste čítali?